Málokto počul svoj hlas tak, ako znie v skutočnosti. To ako sa počujeme my sami je skreslené, nemôžeme mať reálnu predstavu o tom ako znieme. Preto sa množstvo ľudí doslova vyľaká, keď sa dostane pred mikrofón so slúchadlami na ušiach. Práve vďaka slúchadlám a čistému prenosu zvuku, ktorý zabezpečuje štúdiový mikrofón, človek započuje svoj reálny hlas. A vtedy príde ten skutočný horor. Väčšina ľudí si uvedomí, že sa nedokážu počúvať. A preto to vzdajú.
Ďalším temným zákutím je hranie na nástroj. V skúšobni alebo doma všetko znie ako má. No v štúdiu človek počuje každú chybičku, každý prehmat, každý zlý tón a zaškrípanie. Uvedomí si, že snaha zaznamenať svoje umenie nie je vôbec žiadna prechádzka rúžovým sadom. Človek sa musí snažiť, a preto sa všetko nahráva na viac pokusov. Niekedy je tých pokusov aj niekoľko desiatok. A to človeka unaví.
Ladenie rozhoduje
Ďalším problémom je zladenie jednotlivých nástrojov. Kým bicie už môžu byť nahraté. Je treba k nim pridať ostatné nástroje. A to tak, aby spolu všetky ladili dokopy aj rytmicky, aj tónovo. V skúšobni to môže znieť dobre. No v štúdiu sa ešte len ukáže, ako veľmi je kapela zohratá. A častokrát hudobníci zistia, že ich zohratosť nie je na veľmi veľkej úrovni.
Čo to so sebou prináša? Nasledujúce problémy:
· Nahrávanie sa predraží
· Termín vydania nahrávky sa oddiali
· Morálka v kapele klesne
· Niekedy môže prísť až k rozpadu
Preto je dôležité byť si svojimi schopnosťami naozaj istý a nechodiť do štúdia iba tak. Predsa len to nie je ani lacná záležitosť. Množstvo kapiel pohorí práve na tomto. Je treba využívať všetky dostupné technológie na zaznamenávanie zvuku a testovať nimi svoje schopnosti. Je treba pýtať sa skúsenejších hudobníkov na prekážky, ktoré nás čakajú. Ale najhlavnejšie je robiť dobrú hudbu, ktorá znie dobre aj bez toho, aby sme museli robiť zo seba virtuóznych hudobníkov a tým si sťažovali cestu za slávou.