Na výstave nábytku som zaznamenala potešiteľný trend. Tak ako aj v iných oblastiach tak aj v drevárskom priemysle sa na piedestál vrátili poctivé prírodné materiály. Nábytok z masívu je ten, ktorý prežije generácie.

• Prekrásne „komody“, stoly, skrine, vitríny potešia veru nie jedno oko. Je to ako návrat do minulosti, Do zámku, či hradu. Kus nábytku ako umelecké dielo !

Na jednej strane je to potešiteľné- návrat k drevu ako materiálu ma celkom určite priaznivý dopad na celkový zdravotný stav. Na strane druhej ale prichádza konštatovanie, že ale koľko lesa sme vyrúbali, aby sme mali drevenú podlahu či nábytok ? Koľko času bude potrebovať strom pre rast ?
Dostávame so do dilemy. Chceme doma zdravý materiál ? Chceme ale aj zdravé životné prostredie vôkol nás ? Dá sa to zosúladiť ?

• Aj niekedy ľudia mali drevené nábytky, no nemenili ich tak často ako my. Sme ľudia konzumu. Kupujeme a kupujeme. Či treba, či nie.
• Niekedy drevený nábytok prežil niekoľko generácií. Dnes chceme pri zariaďovaní bytu veru všetko úplne nové. Tento trend ale životnému prostrediu sotva pomôže!

Aj ja mám drevený nábytok- ale nie nový. Renovovaný a prekrásny. Áno, mám dobrý pocit že ho mám a zároveň nemám zlý pocit, že pre mňa musel byť zrúbaný strom.

Slovensko z výšky bolo niekedy krásne zelené. Bude ale zelené od množstva stromov aj o päťdesiat rokov ?
Niečo nám zničila víchrica prírodná a niečo víchrica podnikateľská. Rúbeme, vyvážame ale čo je alarmujúce- málo stromov sadíme.
Lesníci v lese označujú farebne stromy určené na zrúbanie. Vtedy ich v lese vidieť. No pri sadení som ešte nemala šťastie veru niekoho vidieť.
Sadenie neprináša okamžitý finančný efekt. Moc peňazí je silná ! Strom potrebuje pre svoj rast desiatky rokov. Finančná návratnosť je teda v nedohľadne. Ale čo tak návratnosť neekonomická, ale potrebná pre naše prežitie a dýchanie vôbec ?